Sviatok svätého Cyrila a Metoda (5. júla)

Historický kontext

1. júla si Slovensko pripomína misiu byzantských vierozvestcov Cyrila (Konštantína Filozofa) a Metoda, ktorí prišli do Veľkej Moravy v roku 863 na pozvanie kniežaťa Rastislava. Misia mala cieľ priniesť kresťanskú liturgiu v jazyku zrozumiteľnom Slovanom; preto Konštantín ešte pred odchodom z Byzancie zostavil prvé slovanské písmo — hlaholiku — a do staroslovienčiny preložil základné liturgické a biblické texty. V roku 868 pápež Hadrián II. slovanskú bohoslužbu oficiálne schválil, čo bolo v stredovekej západnej cirkvi výnimočný precedens (Slovenská akadémia vied — Historický ústav).

Súčasné slávenie

V Slovenskej republike je 5. júla štátny sviatok a deň pracovného pokoja od roku 1993, na základe Zákona NR SR č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch (Zákon NR SR č. 241/1993 Z. z.). Pred prijatím tohto zákona mal sviatok skôr cirkevný než štátny rozmer. Deň má v porovnaní s augustovým výročím SNP alebo s 1. januárom relatívne tichý profil: sústreďuje sa skôr okolo liturgií — Rímskokatolícka cirkev, Gréckokatolícka cirkev aj pravoslávna cirkev si sviatok pripomínajú samostatnými bohoslužbami — a okolo cyrilo-metodských pútí. Na Slovensku je hlavným pútnickým miestom Nitra, kde sa tradične 5. júla koná národná cyrilo-metodská púť organizovaná Konferenciou biskupov Slovenska. Cezhraničný rozmer pútnictva má Velehrad na juhovýchodnej Morave (dnes Česká republika), tradične spájaný s Metodovou hrobkou; mnohí slovenskí veriaci sa zúčastňujú aj tamojších slávností.

Kultúrny význam

Cyrilo-metodská misia je v slovenskej kultúrnej pamäti zakotvená ako počiatočný bod slovanskej písomnosti vôbec: hlaholika v bežnom používaní zanikla, jej miesto neskôr zaujala cyrilika — písmo vytvorené žiakmi cyrilo-metodskej školy z gréckych unciálnych písmen, ktoré dnes používa väčšina východoslovanských a južnoslovanských jazykov. Ústava Slovenskej republiky v preambule vlastnú štátnosť výslovne ukotvuje "v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy" — v stredoeurópskych ústavách neobvyklé priame viazanie moderného štátu k 9. storočiu (Encyklopédia Beliana, heslo "Cyril a Metod").