Deň vzniku Slovenskej republiky (1. januára)

Historický kontext

1. januára 1993 zanikla Česká a Slovenská Federatívna Republika a zároveň vznikli dva samostatné štáty — Česká republika a Slovenská republika. Rozdelenie federácie prebehlo pokojnou cestou na základe dohody politických vedení oboch republík; ozbrojený konflikt ani masová mobilizácia ho nesprevádzali. Ústavnoprávny rámec pre nový slovenský štát bol pritom hotový už pred samotným rozdelením — Ústavu Slovenskej republiky prijala Slovenská národná rada 1. septembra 1992, ešte v rámci federácie (Slovenská akadémia vied — Historický ústav).

Súčasné slávenie

Deň vzniku Slovenskej republiky je v Slovenskej republike štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja od roku 1993 na základe Zákona NR SR č. 241/1993 Z. z. (Zákon NR SR č. 241/1993 Z. z.). Verejný profil sviatku je v porovnaní s 29. augustom alebo 5. júlom pomerne tichý — pripadá na Nový rok, čo do veľkej miery prekrýva jeho osobitý charakter. Slávnostné prejavy najvyšších predstaviteľov štátu sú síce každoročné, ale pietne podujatie s masovou účasťou podobné výročiu SNP v Banskej Bystrici sa pri tomto dátume nevyvinulo.

Kultúrny význam

Slovenský sviatočný kalendár má jednu nezvyčajnú vlastnosť: Deň Ústavy (1. september) a Deň vzniku samostatnej SR (1. január) sú dva oddelené štátne sviatky pre dve oddelené udalosti — prijatie ústavy 4 mesiace pred faktickým vznikom štátu a samotný vznik štátu o štyri mesiace neskôr (Ústava Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 460/1992 Zb.). Deň Ústavy zostáva štátnym sviatkom, no od roku 2024 nie je dňom pracovného pokoja — školy aj firmy v ten deň fungujú; Deň vzniku

1. januára zostáva dňom pracovného pokoja v plnom rozsahu. Vo väčšine krajín sa „deň nezávislosti" a „deň ústavy" spája do jedného sviatku; v slovenskom prípade ich rozdelenie odráža nezvyčajnú postupnosť, v ktorej krajina mala vlastný ústavný text ešte ako súčasť federácie. Vznik SR sa zaobišiel bez celoštátneho referenda, čo je dokumentovaný fakt a predmet odbornej diskusie v historiografii.